Záručné nároky na neoficiálne dovezené vozidlá nemusia byť vybavené.

Spoločnosti STILCAR Košice s.r.o. a STILCAR Prešov s.r.o. si vyhradzujú právo vykonávať, spracovávať, zdokumentovať alebo inak riešiť záruky, záručné opravy, reklamácie, zvolávacie akcie len na vozidlách, ktoré boli predané prípadne dodané koncovému užívateľovi len vyššie uvedenými spoločnosťami, alebo dodané prostredníctvom Slovenskej distribučnej siete SUBARU zastúpenej importérom - spoločnosťou Mikona s.r.o. bez ohľadu na to, u ktorého autorizovaného SUBARU dealera na Slovensku bolo vozidlo zakúpené.

Pokiaľ máte vozidlo Subaru dovezené neautorizovaným, nezávislým" predajcom, naše autorizované servisy v Košiciach a v Prešove nie sú s Vami ako s koncovým odberateľom v žiadnom právnom alebo zmluvnom vzťahu tak, ako nie sú v žiadnom vzťahu s takýmto dovozcom. Preto nevedia posúdiť oprávnenosť zaruky a za akých záručných podmienok boli takto neoficiálne dovezené vozidlá Subaru dané do voľného obehu. Na každé takto neoficiálne dovezené vozidlo môžu platiť iné záručné podmienky domovského štátu. Preto doporučujeme kontaktovať svojho predajcu vozidla alebo importéra spoločnosť Mikona s.r.o..

* za Vaše dovezené vozidlo je zo zákona v rámci záručnej doby zodpovedný „nezavislý predajca" alebo konkrétny dealer, ktorý Vám vozidlo predal.

Rady a užitočne informácie:

Aká je dĺžka záručnej doby?

V zmysle ustanovenia § 620 Občianskeho zákonníka je záručná doba 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.
Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci.

* V prípade neoficiálne dovezeného vozidla neautorizovaným predajcom sa môže jednať o použitú vec, pretože vozidlo už bolo registrované na území iného štátu a už beží záručná doba.

Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.
Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu alebo v reklame môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.

* V tomto prípade sa jedná o dovozcu vozidla - dodávateľa ako predávajúceho a on na seba preberá podmienky záruky. Citované ustanovenie (§ 620) je oproti všeobecnej úprave zodpovednosti za vady ustanovením špeciálnym a vzťahuje sa výlučne na spotrebiteľské zmluvy, tzn. zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na iné zmluvné vzťahy (napr. kúpa medzi právnickými osobami, príp. fyzickými osobami navzájom) sa vzťahujú všeobecné ustanovenia upravujúce zodpovednosť za vady podľa Občianskeho zákonníka, príp. ustanovenia upravujúce zodpovednosť za vady a záruku za akosť podľa Obchodného zákonníka.

Stačí k uplatneniu reklamácie záručný list?

K tomu, aby spotrebiteľ mohol uplatniť reklamáciu vady kúpeného výrobku stačí, keď preukáže, že výrobok bol zakúpený u konkrétneho predajcu a že je ešte v záruke. Nie je zákonom stanovené, akým dokladom to má preukázať. Výpis z bankového účtu (prípadne z doklad z platobného terminálu) však v takomto prípade nepostačuje, pretože z neho nie je možné určiť, o aký výrobok ide a často ani to, kde bol výrobok zakúpený. V Občianskom zákonníku sa uvádza (§ 620), že ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe, avšak na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Z uvedeného vyplýva, že ak v záručnom liste predávajúci neuvádza iné údaje o výrobku (podrobnejšie), ako na doklade k kúpe, ani neposkytuje dlhšiu záruku, ako je zákonná, vyžadovanie dokladu o kúpe aj záručného listu pri reklamácii vady výrobku je v určitom prípade duplicitne – v prípade, ak sa záruka uplatňuje u predajcu – nie v záručnom servise.
Ak spotrebiteľ uplatňuje právo na opravu vady alebo výmenu vadného výrobku za bezvadný, nie je potrebný doklad o kúpe z ERP.

Predávajúci nemôže odmietnuť prijatie reklamácie od spotrebiteľa, ak tento vie preukázať, že vadný výrobok bol u predávajúceho zakúpený a je v záručnej lehote.

* je dôležité si uplatňovať záručný nárok u Vášho predajcu alebo u jeho zmluvného partnera či servisu.

Občiansky zákonník (§ 620)

*Pri obchodných spoločnostiach platia ustanovenia Obchodného Zakonníka

Zodpovednosť za vady predanej veci § 247

(1)
Organizácia zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú sa zľava poskytla.

(2)
Ak nejde o veci, ktoré sa rýchle kazia, alebo o použité veci, zodpovedá organizácia i za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).

*obchodná organizácia je organizácia, ktorá predala vozidlo, preto je ona zodpovedná za vady.

§ 248

(2)
Pri predaji vecí, ktoré sú určené na to, aby sa používali dlhší čas, osobitné predpisy ustanovujú záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov. Záručná doba prevyšujúca šesť mesiacov sa môže týkať aj len niektorej súčiastky veci. Organizácia je povinná vydať kupujúcemu pri predaji záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3)
Vyhlásením v záručnom liste vydanom občanovi môže organizácia poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste organizácia určí podmienky a rozsah tejto záruky

§ 249
Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim.

§ 253
Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u obchodnej organizácie, kde sa vec kúpila. Ak je však v záručnom liste uvedená organizácia určená na opravu, ktorá je v mieste obchodnej organizácie alebo v mieste pre občana bližšom, uplatní občan právo na opravu u organizácie určenej na opravu; tým uplatní právo zo záruky.

Obchodný zákonník - Zodpovednosť za vady vs. záruka a zodpovednosť za škodu

Obchodný zákonník definuje vady tovaru ako porušenie povinností, ktoré predávajúcemu vyplývajú z kúpnej zmluvy, t.j. povinnosti dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, aké určí zmluva (či už písomná alebo ústna), ďalej povinnosti tovar riadne zabaliť alebo ho vybaviť podľa zmluvy a povinnosť dodať tovar zodpovedajúci vzorke či predlohe, ak táto bola pred uzatvorením zmluvy poskytnutá. Zjednodušene povedané - ide o porušenie povinnosti dodať tovar v zhode s kúpnou zmluvou. Pokiaľ tieto aspekty neupravuje samotná zmluva medzi podnikateľmi (mnoho podnikateľov má v obľube uzatvárať stručné zmluvy, ktoré však riešia len minimum možných situácií), vychádza sa z účelu zmluvy a ak tento nie je možné jednoznačne určiť, vychádza sa z účelu, k akému sa tovar obvykle používa.

O zákonnú zodpovednosť za vady ide taktiež v prípade vady, ktorá sa objaví neskôr, avšak ktorá je spôsobená porušením povinností predávajúceho.Zakúpený tovar si vždy poriadne prehliadnite. Pokiaľ nepreukážete, že vady sú spôsobené porušením povinnosti dodávateľa, vaše nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady nebude možné uplatniť!

Naopak záruka za akosť zo zákona nevyplýva. Záruka býva zmluvnými stranami vzájomne dohodnutá alebo ide o jednostranné prehlásenie predávajúceho (záručný list), v ktorom sa predávajúci zaväzuje, že tovar si po stanovenú dobu zachová určité vlastnosti. Táto doba sa nazýva záručnou dobou a začína plynúť v okamihu dodania tovaru. V tomto prípade tak nie je rozhodné, či mal tovar vadu už v okamihu dodania alebo sa daná vada vyskytla až potom. Podstatným sa stáva len preukázanie skutočnosti, že vada nastala v záručnej dobe.

Aj keď zákon nestanovuje formu, akou má byť záruka vyjadrená, možno odporučiť zachovanie písomnej formy. Pokiaľ sa váš dodávateľ zaručí za akosť tovaru ústne, bude na vás, aby ste túto skutočnosť preukázali.

Nakoľko mnoho ľudí si niekedy nesprávne zamieňa zodpovednosť za vady so zodpovednosťou za škodu, považujeme za vhodné na tomto mieste dodať stručné vysvetlenie: Rozdiel medzi oboma inštitútmi spočíva predovšetkým v tom, že zodpovednosť za vady je daná vtedy, ak dlžník neplní riadne (plnenie, ktoré je predmetom zmluvy, má chyby), avšak zodpovednosť za škodu (majetkovú ujmu) vzniká až dodatočne, je dôsledkom toho, že dlžník plnil vadne (v dôsledku použitia vadného tovaru vznikne škoda) a medzi vadou a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť.

Za zjavné možno považovať vady, ktoré sa dajú zistiť už pri bežnej prehliadke predávanej veci pri zachovaní obvyklej miery pozornosti, a to bez osobitných odborných znalostí (vidím, že dodaný tovar je obitý, prasknutý a pod.). Podstatný je v tomto prípade okamih prehliadky tovaru. Pokiaľ odberateľ nevykoná náležitú prehliadku tovaru a "do očí bijúcu" vadu spozoruje až vo svojom sklade, nemôže sa dovolávať zodpovednosti za vady (ibaže by sa sám predávajúci zaručil, že predávaná vec je bezvadná).

Definícia skrytej vady hovorí, že sa musí ísť o vadu, ktorá nebola zjavná v okamihu predaja, avšak objavila sa až následne. Platí pritom, že táto vada už existovala.

Príklad: Pri zakúpení auta nič nenasvedčuje tomu, že by toto auto malo nejaké zjavné vady. Po určitom čase sa však prejaví porucha, ktorá bráni obvyklému používaniu auta. Ak kupujúci preukáže, že auto malo tuto vadu už v dobe predaja, prislúchajú mu tieto nároky: oprava, dodanie náhradného tovaru, zľava, odstúpenie od zmluvy.

Zákon v súvislosti s uplatňovaním jednotlivých nárokov rozlišuje zároveň vady opraviteľné a neopraviteľné - keďže však samotné označenie týchto vád dostatočne vypovedá o ich charaktere, nebudeme sa ich bližším vysvetlením ďalej zaoberať.

Uplatnenie nároku

Aby mohol kupujúci úspešne uplatniť zhora uvedené nároky, musí zistené vady oznámiť predávajúcemu. Vytknutie, resp. oznámenie vád, sa bežne označuje ako reklamácia. Ide o jednostranný úkon kupujúceho, ktorý nevyžaduje písomnú formu. Ak sa vás teda predávajúci snaží presvedčiť o tom, že bez spísania reklamačnej listiny alebo bez jeho podpisu to nejde, je na omyle (ibaže by ste bol spotrebiteľom)! Ako pri iných životných situáciách, písomnú formu však možno aj pri reklamácii len odporučiť (prípadný podpis či pečiatka predávajúceho zlepšuje vaše postavenie pri dokazovaní – predávajúci bol s reklamáciou oboznámený).

Adresátom reklamácie pritom nemusí byť konateľ či predseda predstavenstva vášho obchodného partnera. Reklamáciu stačí doručiť takému zamestnancovi predávajúceho, ktorého úkony zaväzujú. Ak nie je dohodnutá záruka, ktorá by označovala určité servisné stredisko, reklamáciu možno uplatniť priamo u predávajúceho.

Čo sa týka doby na vykonanie reklamácie, kupujúci musí predávajúcemu zistené vady oznámiť „bez zbytočného odkladu" po tom, kedy mal možnosť predávanú vec prehliadnuť. Dôležitým v tejto súvislosti nie je okamih, kedy kupujúci vadnú vec skutočne prehliadol, ale okamih, kedy mal objektívnu možnosť prehliadku vykonať.

Označenie „bez zbytočného odkladu" pritom zákon používa zámerne. Existuje totiž niekoľko rôznych kategórií tovaru, u ktorých sa reklamačná lehota môže vzájomne líšiť (inak tomu bude u potravinárskych výrobkov podliehajúcich rýchlej skaze, inak pri kovových súčiastkach).

Samotnú vadu možno vytknúť jej označením (poškodenie laku) alebo popísaním toho, akým spôsobom sa vada prejavuje (neviem, čo konkrétne je na mojom aute vadné, avšak prejavuje sa to tak, že auto nechce naštartovať). Za nedostatočné sa považuje číre konštatovanie, že vec je vadná. Súčasťou reklamácie by malo byť tiež označenie nároku, ktorý v súvislosti s ňou uplatňujete – ako už bolo vyššie uvedené, je v tejto súvislosti potrebné dodržanie určitých pravidiel (nemôžem požadovať odstúpenie od zmluvy, ak je vec iba poškriabaná).

Ak kupujúci uplatnil reklamáciu, avšak predávajúci nárok kupujúceho neuspokojil, platí pre uplatnenie tohto nároku pred súdom štvorročná premlčacia lehota, v ktorej možno proti predávajúcemu podať žalobu.

Na čo si dávať pozor?
„Ako stojí a leží" – táto fráza je pri uzatváraní kúpnych zmlúv medzi podnikateľmi často používaná. Význam frázy spočíva v tom, že ak predávajúci prenechá kupujúcemu vec v stave „ako stojí a leží", nezodpovedá za jej vady, ibaže táto vec nemá vlastnosť, o ktorej predávajúci vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si kupujúci výslovne vymienil. S podobným ustanovením sa možno stretnúť pri nákupe používaných vecí – napr. ojazdených áut. Podnikatelia spomínanú formuláciu používajú s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za vady. Pravdou však je, že takéto zmluvné ustanovenie nemá na zodpovednosť za vady konkrétnej veci žiaden vplyv!

„Predávajúci nezodpovedá za vady" – zatiaľ čo vyššie uvedený prípad má z právneho hľadiska význam pri veciach určených úhrnne, akékoľvek iné ustanovenia v zmluve obdobné zneniu „predávajúci neručí / nezodpovedá za vady možno onačiť za neplatné. Zodpovednosť za vady je totiž zodpovednosťou objektívnou a nie je možné ju zmluvne vylúčiť.

Aj keď sa teda predávajúci uvedeným spôsobom „vyviní", nemá takáto skutočnosť žiaden vplyv na nároky predávajúceho.

Predávajúci nemôže odmietnuť prijatie reklamácie od spotrebiteľa, ak tento vie preukázať, že vadný výrobok bol u predávajúceho zakúpený a je v záručnej lehote.